Protekcionizmus sa valí Európou

UPOZORNĚNÍ: Názor autora/autorů se nemusí shodovat s názorem redakce EurActiv.cz

V Európe sa do módy dostalo preberanie kontroly jedného veľkého podniku nad druhým. Tieto aktivity spustili ďalšiu vlnu, potencionálne ešte znepokojivejšiu. Po dlhodobom úsilí o zničenie ekonomických zábran je protekcionizmus opäť na vzostupe. Takže aká je situácia v členských štátoch?

Francúzsko: brániace národne záujmy?

Francúzsko má tradíciu vládou regulovanej ekonomiky a protekcionizmu. V poslednej dobe odvrátilo nepriateľský tender o Suez a vláda hneď mala pripravené odvetné kroky. Rýchlo sprostredkovala fúziu Suezu so štátom vlastneným Gaz de France. Tento počin vytvoril tzv.”národného šampióna” mimo dosah cudzích rúk.

”Želanie vlády je jasné: obrániť národné záujmy,” povedal premiér Dominique de Villepin tlači. A nebolo to po prvý krát. Keď americké PepsiCo prejavilo záujem o Danone, vláda zabránila dohode. Minulý rok vytvorila zoznam jedenástich ”strategických sektorov”, ktoré si podľa slov vlády zaslúžia ochranu na úrovni národnej bezpečnosti.

Zahraniční investori so záujmom o spoločnosti, ktoré nie sú dostatočne dôležité pre ochranu zo strany vlády, však môžu férovo fungovať bez obmedzenia. Nedávny prieskum štatistického inštitútu Insee ukázal ich vysokú koncentráciu vo Francúzsku. Ale francúzsky kritický postoj voči neobmedzenému voľnotrhovém kapitalizmu naznačuje, že vláda má tendenciu pokračovať v používaní ochranárskych prostriedkov aj v budúcnosti.

Španielsko: drží sa

Podobne ako Francúzsko má aj Španielsko tendenciu smerovať k protekcionizmu. V minulosti skúsilo vytvoriť ”národných šampiónov”. Dôvod bol jednoduchý: niekoľko veľkých spoločností sa usídlilo v krajine, takže prioritou vlády je, aby zostali v španielskych rukách.

Práve preto nie je španielska vláda nadšená plánmi nemeckého energetického giganta E.ON prevziať kontrolu nad jeho španielskym rivalom Endesa. Aby zabránila dohode, podporila sily národného kontrolóra pre energiu. Kontroverzné opatrenia môžu byť každopádne pozastavené Európskou úniou.

Španielska vláda v duchu dúfa, že ďalšia španielska energetická skupina, Natural Gas, uspeje v ovládnutí Endesy. Dohoda v hodnote 22, 4 miliardy eur, ktorú už v sepembri 2005 navrhol Natural Gas, by vytvorila dostatočne veľkého ”národného šampióna” schopného zabrániť akémukoľvek zahraničnému tenderu.

Nech je výsledok tejto krízy hocijaký, španielska vláda sa nezdá byť vôbec naklonená možnosti zmeny postoja ohľadom protekcionistických intervencií štátu.

Taliansko: vítajúce hranice

Taliansko o sebe hrdo prehlasuje, že má v rámci Európy najvľúdnejšie regulácie na preberanie podnikov. Keď Francúzsko ohlásilo odplatné opatrenia proti tendru talianskeho Enelu s francúzskym Suezom, existovala v rámci širokého spektra zhoda o nájdení neprotekcionalistickej odpovede a neprotekcionistické prostriedky vznikli ako následok.

Niektoré postoje sa ale menia. Podľa FT Deutschland, ekonomický minister Giulio Tremonti uvažuje o implementovaní nejakých ”reštriktívnych opatrení” v budúcnosti, aby, lepšie ochránil talianske spoločnosti.

Nemecko: ticho čakajúce

Nemecko, skôr herec než obeť v aktuálnej vlne preberania kontroly, zostálo ohľadom protekcionizmu pomerne mĺkve. Zahraniční investori sú vo všeobecnosti vystavení niekoľkým prekážkam. Pred piatimi rokmi ovládol britský Vodafone firmu na mobilné telefóny Mannesmann.

Existujú isté pravidlá: vysokokontroverzný ”VW zákon” uisťuje, že nemecké Južné Sasko smie zachovať svoje podiely v automobilke Volkswagen. Iné regulácie bránia súkromným spoločnostiam v ovládnutí nemeckej Sparkassen bank a rozhodovania súvisiace s vojenským sektorom je podmienené hlasovaním vlády.

Nemecko má tendecniu zaujať pozíciu niekde medzi Veľkou Britániou a Francúzskom.

Veľká Británia: veľmi liberálna a so stále väčšími obavami

Veľká Británia, európska ekonomicky najliberálnejšia krajina, sa nachádza v jedinečnej pozícii: v čase kedy väčšina členských štátov EU stavia bariéry, stále viac a viac britských společnosti sa dostáva do rúk zahraničných rivalov. Umožňuje to britská deregulovaná a otvorená ekonomika. Nemecká plynárenská spoločnosť Linde teraz vlastní kokurenčné BOC a španielsky Ferrovial sa snaží získať BAA, spoločnosť, ktorá riadi väčšinu britských letísk.

Je zaujímavé, že spomínané aktivity spôsobili len minimálny rozruch. Ale s postupom času sú kritické hlasy stále hlasnejšie. Británia požaduje po EU, aby vytvorila tzv. ”level playing field”. Rovnaké pravidlá by sa tak aplikovali na všetky členské štáty.

Európa: férová hra?

A jedna otázka stále viac zamestnáva Európu: je to fér, že krajiny ochraňujú spoločnosti doma a na druhej strane bez problémov pokračujú v ich kupovaní v zahraničí?

Je pochopiteľné, že členské štáty majú tendenciu ochraňovať národné podniky. Rovnako existuje obava, že ak pokračujú mimo národných vlastných záujmov v ekonomickej hre Európy podľa ich vlastných pravidiel, môžu spôsobiť poškodenie niektorých základných princípov ekonomickej integrácie a v konečmom dôsledku sami seba.