Schyľuje sa k odporu

UPOZORNĚNÍ: Názor autora/autorů se nemusí shodovat s názorem redakce EurActiv.cz

I keď by si Európa mohla nárokovať mnohé úspechy, dnes stojí na kritickom bode. Európania sa obávajú nezamestanosti, islamského extrémizmu a tureckého pristúpenia. Začínajú chápať, že Európa je skutočnosťou.

Médiá sa tentoraz celkom zhodujú: Európa ešte nikdy nebola na tom tak zle, ako je tomu dnes. Takáto nálada je v rozpore s nedávnym európskym rozšírením. V polovici 90-tych rokov niekoľko štátov uvoľnilo v súlade s Schengenským dohovorom svoje hraničné kontroly, v roku 2002 ďalších 12 štátov prijalo Euro a pred dvomi rokmi uskutočnila EÚ historickú expanziu smerom na východ. A práve tieto rozmachy spôsobili súčasnú európsku krízu.

A niekde medzi týmito rozšíreniami a dneškom zmizla slávnostná nálada. Vlaňajšie francúzske definitívne odmietnutie európskej ústavy ukázalo, že mnohí obyvatelia Západnej Európy už nevidia EÚ ako príležitosť. Naopak, skôr v nej vidia príčinu svojich problémov. Problém č. 1: nezamestnanosť. Obzvlášť mladí ľudia zisťujú, že si po ukončení štúdia nemôžu nájsť prácu. Štatistiky o nezamestnanosti mládeže za rok 2005 ukazovali mieru 15% v Nemecku a viac ako 20% vo Francúzsku a Taliansku. Ďalší si museli dopomôcť ďalšou praxou či zle platenou prácou.


Naša vratká budúcnosť


”Dnes je takmer nemožné nájsť si slušnú prácu”, hovorí 23-ročná Francúzka Fanny. ”Veľa spoločností zamestnáva stážistov na plný úväzok. Jednoducho im nechcú platiť plné mzdy.”

Kvôli tejto neistote sa Fanny po ukončení štúdia rozhodla stať členom hnutia Generation Precarity. Toto hnutie podnecuje praktikantov k tomu, aby sa na webových stránkach hnutia podelili o svoje skúsenosti a zbiera podpisy pre petíciu, určenú na podporu práv stážistov, ktorá má byť onedlho predložená Európskemu parlamentu.

Podľa členov Generation Precarity sú európske politiky príliš neoliberálne, preto Fanny hlasovala v máji minulého roku proti Ústave. Jej činnosť sa ale neobmedzuje len na jej vlastnú krajinu. ”Všimli sme si, že v Nemecku existuje viacero organizácií s podobnými cieľmi.” Napríklad hnutie smerujúce k jednotnej európskej politike práce, ktoré vytvorilo neisté pracovné trhy.

Za týmto účelom sa Generation Precarity stretlo vo februári so zástupcami nemeckej únie Fair Work. Vytvorili hnutie zvané Generation P, kde P znamená oboje, Precaire (v prekl.: prekérny, vratký, neistý) ako aj Praktikant. Ide v podstate o voľnú alianciu, ktorá 1. apríla zorganizovala svoje prvé demonštrácie v Berlíne, Paríži a Viedni. Mladí ľudia kráčali ulicami v bielych maskách, hlásajúc heslo ”Som plne nahraditeľný – trh ma nepotrebuje” – pocit zdieľaný mnohími mladými v Západnej Európe.


Strach z odlišného

Európania sa však neobávajú len budúcich pracovných vyhliadok. V marci 2005 uviedla správa Medzinárodnej Helsinskej federácie pre ľudské práva (IHF), že došlo k ”nárastu nedôvery a nepriateľstva” voči európskej muslimskej menšine. Hlavnou príčinou tejto nedôvery boli útoky islamských extrémistov. Dokonca aj krajiny, v ktorých je migračná politika obzvlášť účinná, sú z nich znepokojené. Tak v novembri 2004 šokovala Holandsko vražda filmového režiséra Thea van Gogha. Atentátnik Mohammed Bouyeri bol islamským extrémistom s marocko-holandským pasom. Následne bol v Holandsku uvedený prístup tzv. ”Nulovej tolerancie”, a to prijatím ”občianskeho zákona” v Rotterdame, ktorý požaduje, aby obyvatelia hovorili holansky ”v školách, v práci i na ulici”.


Ministerka pre imigráciu Rita Verdonk, známa svojím tvrdým prístupom, chce dosiahnuť, aby sa tento kódex používal celoplošne. Podobné myšlienky boli vyjadrené aj v Británii po výbuchoch v londýnskom metre. V súčasnosti sa diskutuje o myšlienke Občianskeho testu, v ktorom imigranti musia preukázať znalosť britskej kultúry v prípade, že sa chcú stať britskými občanmi. Tento nápad sa rozšíril aj do Nemecka a Rakúska.


Sú Turci vítaní?

Otázky týkajúce sa muslimskej integrácie sú už dlhodobo predmetom diskusií na európskych politických fórach. Sú hlavne zamerané na otázku pristúpenia Turecka do Európskej únie. Podľa prieskumu Eurobarometra z decembra 2005 len 31% opýtaných bolo pre pristúpenie Turecka. Viac ako polovica sa však vyjadrila proti. Turecko ako potencionálny kandidát sa objavilo na poslednom mieste uprednostňovaných krajín, za Srbskom – Čiernou Horou a Albánskom. Nie je to tak dávno, keď len populisti aktívne bojovali proti tomuto pristúpeniu; dnes aj konzervatívni lídri ako Nicolas Sarkozy vo Francúzsku či Angela Merkel v Nemecku dávajú viac a viac na vedomie, že sú proti Turecku.

Rovnako sa schyľuje k odporu aj v občianskej spoločnosti a české združenie ”Evropské hodnoty” je dobrým príkladom. ”Európa si musí ujasniť svoju identitu predtým, ako priberie Turecko”, hovorí 27-ročná Anna Matušková, prominentná aktivistka združenia. Evropské hodnoty organizujú za pomoci nemeckej, CDU naklonenej, Nadácie Konrada Adenauera debaty o európskej identite. Ak sa opýtate Matuškovej, čo to je európska identita, odpovie vám slovami: ”osvietenie, racionalizmus a ľudské práva” – čím je jasné, že pre Turecko nie je miesto v tomto exkluzívnom európskom klube.

Profesor istanbulskej univerzity Sabanci, Ahmet Evin, sa napočúval dosť argumentov tohto typu. Politológovia ho však nemôžu presvedčiť. ”Mnoho Európanov považuje Turecko za islamský štát. Čo však mnohí nevedia, že v modernom Turecku sú cirkev a štát oddelené”. Evin považuje odmietnutie pristúpenia Turecka do Európskej únie za následok krízy, ktorou trpí Európa sama. Politici sa pokúšajú využiť strach z islamu k tomu, aby dosiahli rýchlu dohodu v otázke pripojenia Turecka. Medzitým už Európsky parlament vyjadril svoj skepticizmus nad plánmi s Tureckom. Doporučil, aby sa najprv dokočila reforma inštitúcií predtým, než dôjde k dalšiemu rozširovaniu.

Je Európa skutočne v najhoršej kríze vo svojej histórii? Môže byť. Diskusie okolo tejto krízy Únii ukázali, že nad Európou sa sťahujú mračná. Mnohí kritizujú Európsku úniu pre jej politiky a činia tak, pretože cítia, že sú Európanmi. Ale nechcú len kritizovať, ”chcem niečo zmeniť, nie len hovoriť nie”, hovorí Fanny. Zakončuje prehlásením: ”pre rekapituláciu, som Európanom skrz naskrz”.